Český portál seznamzpravy.cz nedávno odhalil, že tamojšia firma FinGood platila slovenskej advokátskej kancelárii Kallan Legal dva až tri milióny českých korún (zhruba 100-tisíc eur) ročne za „analýzy slovenského trhu a právneho prostredia na Slovensku“. Platby bežali od roku 2021 doteraz.
Firme Kallan Legal, v ktorej väčšinu vlastní slovenský minister obrany Robert Kaliňák, za ten čas pritieklo od FinGoodu na účet približne pol milióna eur. Ide o investičnú crowdfundingovú platformu. Crowdfunding je schéma kolektívneho financovania, inovatívna metóda získavania peňazí na projekty, podnikanie alebo charitu, pričom sa prostriedky zvyčajne zbierajú od väčšieho počtu ľudí. Tí si projekty, do ktorých investujú vyberajú na internetovej stránke.
Podozrivé platby
Kaliňák má v Kallan Legal až 70-percentný podiel, za FinGoodom zasa má byť podľa portálu Seznam Zpravy majiteľ zbrojárskej firmy Czechoslovak Group (CSG) Michal Strnad, hoci oficiálne mu nepatrí. Je zvláštne, že FinGood nemal podľa Seznamu na Slovensku žiadne aktivity a o fungovaní firmy spolurozhodovali manažéri Strnadovho CSG, ku ktorému zas od Kaliňáka prúdia lukratívne štátne zákazky.
Je to veľmi závažná informácia. Seznam schému nazval „skrytým peňazovodom medzi Prahou a Bratislavou“, keďže Kaliňák roky výrazne podporuje CSG pri spolupráci so slovenskými zbrojovkami. Niektoré z nich dokonca česká firma postupom času prevzala do svojej správy. Slovenská vláda, najmä keď je na jej čele Robert Fico a jedným z jeho ministrov je Kaliňák, je aj častým zákazníkom Strnadovej automobilky Tatra.
Minister Kaliňák priznáva, že so Strnadom sa dobre pozná, prípad však zľahčuje tým, že netušil, že za FinGoodom je Strnad. „Nemám takú informáciu. Aspoň som sa tam s týmto menom nikdy nestretol. Ale nie sú to ani také sumy, o akých sa hovorí,“ tvrdí pre Seznam. Sumy však nespresnil.
Aktivity pre FinGood vysvetľuje tým, že je spolumajiteľom advokátskej kancelárie, ktorá má svojich klientov „a tí využili možnosť, keď bol mimo politiky“. Tok peňazí od Strnada v období, keď Kaliňák nemal príjmy z politiky a čelil policajnému vyšetrovaniu, však vyvoláva podozrenia z klientelizmu a možnej korupcie. Kto je vlastne firma CSG a kto sú jej majitelia Strnadovci?
Od sústružníka k miliardárovi
Boli postkomunistické časy, krátko po rozpade Česko-Slovenska. V Strednej Európe dožívali zbrojárske podniky. Obrovské vojenské areály zívali prázdnotou, vo „vzduchoprázdne“ sa pohybovali množstvá nepoužiteľného vojenského materiálu a techniky.
V roku 1995 zakladá pôvodne sústružník z českej Chrudimi Jaroslav Strnad firmičku – Excalibur Army. Podobne ako mnohí iní, chcel zarobiť na tom, že nepotrebnú vojenskú techniku lacno odkúpi a drahšie ju predá. Zvyčajne do šrotu.
Oproti svojim konkurentom bol však vo výhode. Jeho svokor pracoval na českom ministerstve obrany v Prahe. Strnad mal teda cenný zdroj dôležitých informácií, ako píše portál hlidacipes.org. S predstihom vedel čo, kde a v akej kvalite štát z vojenskej techniky rozpredáva.
Neskôr zároveň prišiel na lepšie riešenie, ako len predávať vyradenú vojenskú techniku do šrotu. Finančne oveľa výhodnejšie bolo opraviť ju a predať do krajín, kde hrozila vojna a tamojšie ozbrojené sily mali o ňu záujem.
V roku 2005 dokonca Strnadova firma Excalibur Army kúpila bývalý vojenský opravárenský závod v českom mestečku Přelouč neďaleko Pardubíc. Vytvorila z neho miesto na opravu a prestavbu starej sovietskej a československej vojenskej techniky. Strnad ju skupoval po celej Európe a upravenú predával najmä do arabských krajín.
V roku 2008 sa pri skupine Excalibur objavila výrazná slovenská stopa. Počas vlády Roberta Fica (2006 až 2010) sa štát rozhodol, že Strnadovci prevezmú manažment niektorých štátnych zbrojárskych podnikov do svojich rúk. Neskôr, počas druhej Ficovej vlády v roku 2013 si Strnad od Ficovej vlády dokonca prenajal štátny vojenský opravárenský areál v Novákoch.
Jeho výrobnú náplň odvtedy prevzala firma VOP Nováky, a.s., súčasť Strnadovej strešnej slovenskej skupiny MSM Group. V roku 2016 potom Excalibur zmenil názov na Czechoslovak Group (CSG). O dva roky neskôr sa stal jej majiteľom Michal Strnad, syn Jaroslava Strnada.
Slovenský záchranca
Ešte predtým sa však udiala dôležitá udalosť v histórii tejto českej zbrojárskej skupiny. V roku 2013 kúpila od indických majiteľov už takmer skrachovanú českú automobilku Tatra v Kopřivnici. Závod bol na kolenách a zúfalo potreboval nové zákazky.
Práve vtedy zasahuje minister vnútra slovenskej vlády Robert Kaliňák a v roku 2014 od Tatrovky objednáva pre rezort 166 hasičských áut. Portál HlídacíPes toto rozhodnutie okomentoval slovami, že slovenská vláda vlastne zachránila významnú českú firmu a pomohla jej prežiť. Vtedy sa spojili cesty Ficovho ministra Kaliňáka a zbrojárskych veľkopodnikateľov Strnadovcov. Možno aj preto názov Czechoslovak Group.
V nasledujúcich rokoch získala CSG podiely vo významných slovenských strojárskych podnikoch MSM Group v Dubnici, ZŤS Vývoj v Martine, či Tatra Defence Slovakia v Trenčíne, ktoré sú významnými dodávateľmi slovenskej armády. Cez MSM Group sa stala polovičným majiteľom dovtedy štátnej fabriky na muníciu ZVS Holding so závodmi v Dubnici a Snine. Zároveň nad ňou prevzala manažérsku kontrolu.
Práve pološtátna zbrojárska firma ZVS Holding sa po útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022 stala synonymom obrovského rozmachu zbrojárstva na Slovensku. Delostrelecké náboje a ďalšia munícia začali prúdiť nielen na Ukrajinu, ale aj do iných štátov, ktoré si potrebovali podstatne zvýšiť zásoby vojenskej munície.
Kým v roku 2022 mala tržby okolo 40 miliónov eur a jednopercentný čistý zisk, o dva roky neskôr boli už tržby trojnásobné a zisk sa zvýšil až 30-násobne. Vlani ZVS Holding ohlásil rozširovanie výroby v Dubnici aj v Snine.
Európsky líder
V minulom roku Strnadova CSG v nemeckom Walsrode kúpila závod na nitrocelulózu, ktorá je potrebná na produkciu strelného prachu do delostreleckých nábojov. Firma zároveň ohlásila výstavbu závodu na prachové náplne v Strážskom na Slovensku. Výbušninu TNT zas plánuje vyrábať v španielskej fabrike v Granade, ktorú Strnad kúpil v roku 2020 i v gréckom Lavriu, kde založil spoločný podnik s tamojšou vládou.
CSG by sa tak v priebehu dvoch rokov mala podľa českých Hospodářských novin stať jedinou firmou v Európe, ktorá si delostrelecký granát dokáže vyrobiť kompletne sama. Ide pritom o lukratívny produkt. Jeden náboj stojí tri- až štyritisíc eur a len Ukrajina ich vo vojne za rok minie takmer dva a pol milióna.
Kapacita CSG sa od tohto roka vďaka spomínanému rozšíreniu výroby v Dubnici vyšplhala na milión kusov ročne, čím sa takmer dotiahla na európskeho lídra, nemecký koncern Rheinmetall. Vďaka oživeniu zbrojárskej výroby sa export zbraní zo Slovenska výrazne zvyšuje. V roku 2024 krajina vyviezla vojenskú muníciu, techniku a zbrane za 1,2 miliardy eur a vlani to bolo zrejme ešte viac (oficiálne čísla zatiaľ nie sú k dispozícii).
Rast a prosperita v zbrojárstve povzbudili Strnadovo CSG k ďalšiemu kroku na ceste medzi štandardných biznis hráčov – k predaju časti akcií firmy cez holandskú burzu cenných papierov. Pre firmu s tržbami štyri miliardy eur ročne je to vítané rozloženie financovania, nemusí však vzbudiť záujem investorov.
A tu sa opäť v akcii objavuje Robert Kaliňák, tentoraz už ako minister obrany a „dobrý strýko“, ktorý pomôže, keď môže. Firma potrebovala dlhodobé zákazky, aby bola na burze pre investorov atraktívnejšia.
Čerstvý kapitál
Vstup na amsterdamskú burzu Euronext a zámer predať zhruba 15 percent svojich akcií ohlásila Strnadova firma CSG pred rokom. V priebehu vlaňajška sa tiež „zhodou okolností“ objavili obrovské rámcové zmluvy slovenského ministerstva obrany s firmami zo Strnadovej skupiny CSG, čo bola pre firmu príležitosť zarobiť viac a zvýšiť tak svoju hodnotu a atraktivitu na burze.
So spoločnosťou ZVS Holding, ktorá patrí do skupiny CSG, Slovensko vlani podpísalo rámcovú zmluvu o nákupe munície pre armádu za 58 miliárd eur na nasledujúcich sedem rokov. V decembri 2025, teda tesne pred vstupom CSG na burzu, slovenská vláda podpísala ďalšiu zmluvu o dodávke nákladných vozidiel s Tatra Defence Systems, tiež dcérskou spoločnosťou CSG, za vyše miliardu eur.
Ide o otvorené dokumenty, Slovensko teda nemusí dohodnuté produkty reálne objednať, treba na to ešte finálnu dohodu. K dokumentom sa však môžu napríklad pridať a prevziať časť objednávok aj iné krajiny. Podpísanie takýchto zmlúv teda znamená veľkú perspektívu rastu tržieb a ziskov podnikov CSG so sídlom na Slovensku, a tým aj celej Strnadovej skupiny.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka tvrdí, že Kaliňákov rezort podpísal so skupinou CSG celkovo kontrakty za 60 miliárd eur, čo „mohlo posilňovať obraz skupiny pred investormi a zvyšovať jej atraktivitu pri vstupe na burzu“. Kaliňák aj CSG to samozrejme odmietajú s tým, že rámcové zmluvy so Slovenskom na burzový úspech nemali vplyv.
Boj za mier a zbrane
V každom prípade bola CSG v Amsterdame veľmi úspešná. V januári 2026 skupina získala na holandskej burze za svoje akcie približne 3,8 miliardy eur, pričom investori ocenili jej hodnotu na zhruba 25 miliárd eur. Išlo o historicky najväčšiu emisiu akcií na tejto burze v odvetví obrany.
Či sú jedinými akcionármi CSG Strnadovci alebo v nej má svoj podiel aj Kaliňák, je ťažké dokázať. V minulosti sa hovorilo o tom, že medzi spolumajiteľov môžu patriť politici, ale aj ruskí oligarchovia. Nech je to akokoľvek, netreba asi zdôrazňovať, že pre akcionárov firmy je veľmi výhodné, ak sa ich akcie obchodujú na renomovanej svetovej burze. Môžu ich napríklad kedykoľvek anonymne predať bez toho, aby sa v tom „rýpali“ investigatívni novinári a hľadali možné prepojenia na nejakú vládu.
Aký je skutočný vzťah slovenského politika a českého zbrojárskeho koncernu, možno nikdy nevypláva na povrch. Ak by však bol jedným z tajných akcionárov CSG Robert Kaliňák, asi by tejto firme z kresla člena slovenskej vlády nepomáhal výdatnejšie. Ťažko si predstaviť, že by to robil zadarmo.
Minister Kaliňák ani premiér Fico nemajú problém s tým, že pološtátne zbrojovky predávajú muníciu a zbrane Ukrajine, ktorú pred štyrmi rokmi napadlo Putinovo Rusko. Napriek všetkým protivojnovým a proruským heslám, či rečiam o zastavení dodávok zbraní na Ukrajinu, ktoré Ficova strana Smer pred parlamentnými a prezidentskými voľbami šírila po Slovensku.
Ako to už býva, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ten zbrojársky chlebík je mimoriadne luxusný.
