Keď v sobotu prezident USA Donald Trump oznámil, že zavedie voči európskym krajinám, ktoré mu bránia získať polárny ostrov Grónsko, 10-percentné clo na dovoz do USA, svet sa znova vyľakal. Je ťažké uveriť, že takéto niečo je možné medzi spojencami, ktorí vybojovali víťazstvo v studenej vojne a ich obchodná a vojenská spolupráca sa stala základom prosperity Západu.
Svet sa však mení. Šéf Bieleho domu je zjavne presvedčený, že mu patrí svet a môže si z neho privlastniť, čo sa mu zachce. Teraz sa mu zapáčilo Grónsko, a tak ho chce mať. Kto hneď neprikyvuje a servilne nedonesie dar v predklone, napríklad Nobelovu medailu, stane sa jeho nepriateľom.
Desaťpercentné clo na vývoz do USA zo škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva a hrozba jeho zvýšenia je varovnou fackou Európe. Buď pobozkáš prsteň, alebo si začni brúsiť šabľu do boja. Trump sa zjavne cíti dosť silný na to, aby si to rozdal hoci aj s celým svetom vrátane Spojeného kráľovstva, doteraz svojho najbližšieho spojenca.
Čo ešte bude chcieť?
Európa stojí na rázcestí. Ak neodpovie ráznymi protiopatreniami, ktoré ohlásila, urobí zo seba handru, ktorou americký vládca vzápätí povytiera všetky kúty starého kontinentu. Čo sa mu zapáči nabudúce? Kanárske ostrovy, Škótsko, Sicília, Cyprus, Šumava alebo Orava?
Odpoveď Európy musí byť jednotná a rozhodná, lebo len to je reč, ktorej prezident USA rozumie. Zdá sa, že ohlásené protiopatrenia Európskej únie (EÚ) sú zatiaľ výrazné, do európskeho rozpočtu by mali na úkor amerických exportérov priniesť 93 miliárd eur. Uvažuje sa dokonca o zákaze činnosti v Európe pre niektoré americké spoločnosti.
Sme však len na začiatku. Jednota sa môže rýchlo štiepiť, keď to začne bolieť alebo niektorí členovia európskeho spolku zacítia, že by zo situácie mohli pre svoje krajiny vyťažiť nejaké výhody. Veď Trump hrozí len ôsmim krajinám, zvyšné môžu začať špekulovať.
Ľahko sa dá predstaviť, že napríklad slovenský, maďarský alebo český premiér – Robert Fico, Viktor Orbán, Andrej Babiš – by vedel veľmi ľahko pristať na nejakú separátnu dohodu s Trumpom, aby mohol niečo, čo iní nemôžu. Je takmer isté, že Američania sa pokúsia zasadiť klin do jednoty Európskej únie.
Nielen rečami
Pre budúcnosť EÚ je kľúčové ťahať za jeden povraz. Ak má mať Únia zmysel, musí sa vedieť postaviť za záujmy aj svojich najmenších členov, ku ktorým Dánsko určite patrí. Na druhej strane sa musí vedieť postarať o bezpečnosť svojich území vrátane takých, ktoré sú, ako sa hovorí, Pánu Bohu za chrbtom, ako je Grónsko.
Ako to v Európe funguje, lepšie povedané nefunguje, najlepšie vypovedá fakt, že na ochranu strategických káblov a energetických vedení medzi Európou a USA, ktorých väčšina prechádza cez pobrežné vody Írska, má táto krajina „až“ tri vojenské lode bez sonarov a radarov. EÚ ho do zvýšenia obranného rozpočtu nemôže prinútiť, a tak má Írsko len armádu so 7 500 vojakmi.
Netreba pripomínať, ako by to vyzeralo, ak by sa tieto káble poškodili a prerušil sa tok dát medzi Európou a Amerikou, čo všetko by v internete nefungovalo a aké hospodárske škody by vznikli. Niet divu, že sa v okolí káblov a potrubí pravidelne objavujú ruské lode, ktoré ich zatiaľ len monitorujú.
Ak Európa nedokáže brať takúto kritickú situáciu vážne, musí očakávať, že svetové veľmoci nebudú brať vážne ju.
To, čo sa musí zmeniť, je prístup lídrov EÚ k jednote a súdržnosti. Tieto výrazy z oficiálnych dokumentov sa na starom kontinente musia konečne stať realitou. Inak by sa projekt spoločnej Európy mohol stať minulosťou. Ak chce Európa žiť ďalej v mieri, musí sa pripraviť na vojnu.
Nielen vojnu slov, ktorá sa už cez víkend znovu rozpútala, ale aj na vojnu opatrení a ekonomických krokov. Len ich razancia zabráni tomu, aby došlo k tomu najhoršiemu. K bratovražednej vojne zbraní s ľudskými obeťami a hrôzami, na aké si Amerika ani Európa od druhej svetovej vojny nepamätá.
