Včerajší večer nebol len takým obyčajným. Pred 81 rokmi sa začal útek dvoch väzňov z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, najznámejšieho symbolu holokaustu, kde zahynulo viac ako 1,1 milióna ľudí, najmä Židov. Tábor smrti postavili nacisti počas 2. svetovej vojny na okraji poľského Osvienčimu.
Útek Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu (vlastným menom Walter Rosenberg) bol jedným zo stoviek pokusov o útek z tejto nacistickej továrne na smrť. Niektoré pokusy boli úspešné, iné nie. Wetzlerovi a Vrbovi sa však podarilo nielen zachrániť si život, ale aj spísať prvú komplexnú a podrobnú, faktami a číslami podloženú správu o tom, čo sa za ostnatými drôtmi pri Osvienčime skutočne dialo.
Rozhodnutie utiecť
V prvej polovici roku 1944 prestávala kapacita tábora Auschwitz-Birkenau nacistom vyhovovať, preto začali stavať ďalšiu časť, nazvanú Mexiko. Do nej mali prísť transporty maďarských Židov, ktoré sa práve pripravovali. Išlo o rozhodujúci moment, ktorý presvedčil Wetzlera s Vrbom o nutnosti úteku. S pomocou mnohých spoluväzňov sa rozhodli, že sa pokúsia zabrániť ďalšiemu vraždeniu.
Pri stavebných prácach na rozširovaní koncentračného tábora, ktoré neboli tak prísne strážené ako vnútorný tábor, použili dosky a medzi nimi si vytvorili úkryt. Malý priestor posypali tabakom namočeným v nafte a benzíne, aby zmiatli psy. V tejto vlhkej, tmavej skrýši prečkali tri dni, kým sa skončila pátracia akcia v tábore.
Potom sa vydali na 130 kilometrov dlhý pochod smerom na Slovensko. Prešli náročnú cestu cez Beskydy, okupované nemeckou armádou, a nakoniec fyzicky totálne vyčerpaní dorazili do Skalitého. Odtiaľ pokračovali cez Čadcu a vlakom do Žiliny.
Spis z pivnice
Na adrese Hollého 9 v Žiline sa nachádzajú nenápadné pivničné priestory, jedno z najvýznamnejších pamätných miest holokaustu na Slovensku, ale aj v Európe. Práve tu v apríli 1944 po úteku z „pekla“ Wetzler a Vrba spísali správu o systematickom vraždení v tábore Auschwitz-Birkenau.
Dnes je tu zriadená Pamätná izba Vrbu a Wetzlera, autentický priestor, kde dvaja mladí muži, ešte plní strachu a vyčerpania, diktovali svedectvo o tom, čo videli a zažili.
V stroho zariadenej miestnosti, bývalej práčovni židovského starobinca, sa nachádzajú predmety z obdobia diktovania správy. Najcennejším artefaktom je teraz už aj kópia ich správy, ktorú získali Žilinčania z Múzea holokaustu vo Washingtone, kde sa nachádzal jediný jej zachovaný originál napísaný v nemčine.
Odkaz odvahy
Wetzler a Vrba neutekali len kvôli sebe. Ušli, aby varovali svet. Aby povedali pravdu o nacistických táboroch smrti. Bez zbrane, bez výstroja, len s odhodlaním a vierou. Ich správa sa dostala k Spojencom, do Vatikánu aj k prezidentovi USA. A treba dodať, že po tejto nadľudskej misii sa obaja muži zapojili aj do bojov v SNP.
Vtedajšia propaganda bola taká silná, že ich výpovedi spočiatku neverili ani Židia samotní. Ich príbeh bol desaťročia ignorovaný, nehodil sa do ideologických rámcov komunistickej totality ani do obdobia po nej. Dnes deti poznajú fiktívnych filmových hrdinov, no o skutočných, akými boli Wetzler s Vrbom, vedia veľmi málo.
Čin týchto dvoch mladých Slovákov nie je len kapitolou histórie. Je to posolstvo, ktoré dnes, keď sa svet mení, má čo povedať aj súčasným generáciám: Nie je márne postaviť sa zlu, klamstvám a propagande a konať správne, aj keď situácia okolo nás častokrát vyzerá beznádejne. Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler sú dôkazom, že odvaha jednotlivcov mení dejiny.
V tejto miestnosti, na tomto stole, a nie je vylúčené, že aj na tomto stroji Wetzler a Vrba ako prví v Európe opísali ohavnosti, ktoré sa diali v nacistických koncentračných táboroch.
FOTO: Autor
