Vzťahy medzi prezidentmi USA a Ukrajiny, Trumpom a Zelenským, sa po nešťastnom rokovaní v Oválnej pracovni pomaly odrážajú odo dna. Rusko, ktoré už tri roky bezdôvodne okupuje Ukrajinu, sa do prímeria nehrnie. Napriek rečiam o prímerí lietajú medzi oboma krajinami stále stovky útočných dronov.
Od návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome uplynuli tri týždne. Prezident USA Donald Trump a jeho viceprezident JD Vance vtedy lídrovi druhej najväčšej krajiny Európy adresovali opakované výčitky. Podľa nich je Zelenskyj za pomoc USA málo vďačný a v konflikte s Ruskom údajne „nemá dobré karty“. Roztržka v Oválnej pracovni šokovala politický svet.
Po telefonáte prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina v polovici minulého mesiaca sa pár dní nato stretli šéfovia diplomacií Ruska a USA, Sergej Lavrov a Marco Rubio, v saudskoarabskom Rijáde. No schôdzka, od ktorej sa očakávalo najviac, sa uskutočnila v prvej polovici marca. Opäť v Saudskej Arábii, v Džidde. Boli na nej prítomní ministri zahraničných vecí USA a Ukrajiny, Marco Rubio a Andrij Sybiha.
Ukrajina za návrh USA
Rubio po nej odovzdal Rusku návrh na úplné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. „Loptička je teraz na strane Ruska,“ povedal. Rovnako to komentovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Prezident Zelenskyj označil návrh za „pozitívny“ a vyhlásil, že Ukrajina je pripravená návrh prijať.
Americká diplomacia tak najprv dotlačila k prímeriu brániacu sa Ukrajinu. „Nemyslím si, že je možný skutočný trvalý mier bez toho, aby bol agresor ak už nie potrestaný, tak aspoň donútený k významným ústupkom. Cesta od zastavenia bojov po dohodnutie skutočného a trvalého mieru bude nesmierne náročná,“ povedal bývalý minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský.
Britský premiér Keir Starmer označil rokovania v Džidde za „prelomové“ a vyhlásil, že Rusko teraz musí s prímerím súhlasiť. Dokonca aj slovenský minister obrany Robert Kaliňák vyzval Rusko, aby návrh na prímerie prijalo. Američania po súhlase Ukrajiny s ich návrhom obnovili výmenu spravodajských informácií a vojenskú pomoc Kyjevu, ktoré boli od roztržky v Oválnej pracovni zastavené.
Vplyvný podpredseda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev však na výsledky rokovaní v Džidde reagoval slovami, že nech budú uzavreté akékoľvek dohody, stane sa tak na základe ruských, nie amerických podmienok. Išlo o prvú reakciu Ruska na návrh prímeria.
Pravá tvár Putina
Ruský prezident Vladimir Putin sa na chvíľu odmlčal. Najprv navštívil Kurskú oblasť na západe Ruska. Išlo o jeho prvú návštevu Kurska od minuloročnej augustovej invázie ukrajinskej armády. Putin vyzval na „úplné oslobodenie“ oblasti a vyhlásil, že s ukrajinskými vojakmi zajatými v regióne sa bude zaobchádzať ako s teroristami.
Putin sa rozhýbal až po utorkovom 2,5-hodinovom rozhovore s Trumpom. Zaviazal sa k 30-dňovému zastaveniu útokov, ale len na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ako „gesto dobrej vôle“ si na druhý deň Rusko vymenilo s Ukrajinou 175 zajatcov, čo je doteraz najpočetnejšia výmena od začiatku konfliktu.
Len pár hodín po telefonáte však Putin ukázal, že to s mierom nemyslí vážne. Rusko hneď v nasledujúcu noc zaútočilo na Ukrajinu 145 bezpilotnými lietadlami a šiestimi raketami. Naopak, ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 57 ukrajinských dronov nad Ruskom a Azovským morom. Nočné útoky na Ukrajinu podľa Zelenského dokazujú, že ruský prezident Putin v skutočnosti odmietol úplné prímerie.
„Rusko neustúpilo zo žiadnej zo svojich požiadaviek a vyberá si, čo mu vyhovuje,“ komentoval telefonát Trumpa s Putinom český minister zahraničia Jan Lipavský. Jeho vyjadrenie doplnil slovenský exminister zahraničia Wlachovský: „Rozhovory medzi americkým a ruským prezidentom trvali dve a pol hodiny, čo svedčí o zložitosti diskutovaných otázok. V tejto chvíli však nič nenasvedčuje tomu, že by došlo k prelomu. Potvrdzuje to absencia výraznejších komentárov zo strany oboch prezidentov aj rozdiely v oficiálnych tlačových správach Bieleho domu a Kremľa.“
Nadšený Trump
Deň po rozhovore s Putinom telefonoval Trump aj so Zelenským. Podľa tvrdení Bieleho domu sľúbil americký prezident Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Zelenskyj po telefonáte dokonca vyjadril nádej, že na Ukrajine by sa tento rok mohol dosiahnuť trvalý mier. Americký prezident označil telefonát sebe vlastným spôsobom za „priam fantastický“.
„Veľká časť nášho rozhovoru nadväzovala na utorkový telefonát s Putinom s cieľom zosúladiť požiadavky a potreby Ruska a Ukrajiny. Sme na veľmi dobrej ceste,“ vyhlásil Trump, ktorý zároveň požiadal ministra Rubia, aby presne zhrnul body, o ktorých sa rokovalo. Očakáva sa, že čoskoro zverejní jeho rozsiahle závery.
Okupácia na iný spôsob
Rusi aj Američania vynaložili značné úsilie, aby rokovania nepôsobili ako neúspech. Podľa Wlachovského to potvrdzuje ich záujem v rokovaniach pokračovať. „Ruské vyhlásenie zdôrazňuje tvrdší postoj voči Ukrajine a podrobné kroky smerom k urovnaniu, zatiaľ čo vyhlásenie USA sa zameriava na snahu o mier a spoluprácu,“ spresnil.
USA poskytujú Putinovi príliš veľký vyjednávací priestor. Rusko si kladie podmienky, že Ukrajina nesmie vstúpiť do NATO, má byť neutrálnou, jej armáda má byť limitovaná a krajina má vypísať má nové prezidentské voľby. Spolu s nárokmi na anexiu časti jej územia to nevyzerá ako snaha o skončenie vojny, ale skôr ako okupácia na iný spôsob.
Európa sa zobúdza
Trump z rokovaní o mieri na Ukrajine vylúčil Európu. Starý kontinent sa však postupne prebúdza zo svojej letargie. Svedčia o tom kroky ako vznik „koalície ochotných“, spoločné predstavenie Bielej knihy pre európsku obranu – Pripravenosť 2030 v rámci iniciatívy ReArm Europe, ale aj ďalšia vojenská pomoc Ukrajine v roku 2025 vo výške až 40 miliárd eur. Podstatné je, aby táto pomoc – na rozdiel od minulosti – bola poskytnutá rýchlo. Aj o tom je dvojdňový samit lídrov EÚ, ktorý sa dnes začal v Bruseli.
Podľa USA budú rokovania o prímerí v Džidde pokračovať už v nedeľu. Prezident Zelenskyj povedal, že technické tímy budú diskutovať o zastavení útokov na energetický sektor a bojov na mori.
Či už však ide o krátkodobé prímerie, alebo trvalý mier, na zastavenie bojov nestačí donútiť k prímeriu brániacu sa Ukrajinu. USA ako veľmoc musia k prímeriu prinútiť najskôr Rusko, ktoré túto krvavú vojnu začalo.
