Nová daň má priniesť do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur. Zatiaľ priniesla najmä chaos, dlhé rady, byrokraciu a riziko zdražovania. Bezhotovostné prevody zaťaží vo výške 0,4 %. Výnimkou sú odvody a prevody na osobný účet živnostníkov. Realitou sa stáva ďalšie zhoršovanie podnikateľskej klímy.
Michal bol v posledných dňoch ako na ihlách. Kade chodil, tade počúval ponosy na novú daň z prevodov na účte. V televíznych správach videl rady podnikateľov v bankách a počúval o chaose so založením podnikateľského účtu. (Ide o fiktívnu postavu, inšpirovanú skúsenosťou konkrétneho podnikateľa z okresu Pezinok).
Stále tomu nerozumel. Už vyše dvadsať rokov sa živí ako remeselník, rekonštruuje byty, dláždi a obkladá, aj vymaľuje, ak treba. Nikdy nemal podnikateľský účet, veď mu všetci aj tak platili v hotovosti. Ak náhodou niekto uprednostňoval bezhotovostnú platbu, dal mu číslo svojho osobného účtu, ktorý má už celé roky. Účtovník potom to daňové priznanie nejako vždy urobil, veď hlavne nech platí iba tie minimálne odvody.
A teraz musí mať živnostenský účet, z ktorého budú strhávať nejaké poplatky a dane? Čo sú to za nové spôsoby? Zavolal účtovníkovi. Od neho sa dozvedel, že veru ten podnikateľský účet naozaj mať musí a treba z neho platiť zdravotné aj sociálne odvody.
„Ale neboj sa, teba sa tá nová daň netýka. Z odvodov sa neplatí, a ak si z účtu budeš presúvať peniaze iba na osobný účet, nebudeš platiť nič,“ ubezpečil ho účtovník.
Dva dni v rade
A tak Michal strávil dva dni na konci marca tým, že si vystál rad v banke, aby sa dozvedel, že si musí ísť vystáť rad na živnostenskom úrade, kde mu vydajú výpis zo živnostenského listu. Po 20 rokoch si už naozaj nepamätal, kde ho má odložený. A potom naspäť do banky, kde mu po pár hodinách založili podnikateľský účet.
Poobede rýchlo do práce, veď mu už volali piati zákazníci, že potrebujú niečo opraviť a prerobiť. Musí tie dva zbytočne zabité dni rýchlo dobehnúť, ešteže ho to skoro nič nestálo. Okrem zbytočného stresu a strateného času.
Zdaniť, čo sa hýbe
Daň z prevodu, alebo oficiálne daň z finančných transakcií, je novinkou z dielne vlády Roberta Fica, ktorá patrí do balíka konsolidácie verejných financií. Inými slovami – štát má málo peňazí, preto sa rozhodol zaviesť nové dane. V tomto prípade ide o zdanenie, ktorému sa dá ťažko uniknúť, pretože postihuje takmer každý pohyb na účte. Peniaze odvádza štátu banka, ktorá zároveň stráži účet klienta a je zodpovedná, aby dane strhla a správne odviedla.
Logicky je daň z pohybu na účte zameraná na veľké firmy, ktoré majú na svojich účtoch často veľké pohyby, napríklad v prípade vyplácania miezd zamestnancov. Dani sa nemôžu vyhnúť, lebo vykonávajú toľko transakcií, že ich prakticky ani nemôžu robiť v hotovosti.
Skoro percento za výber
Platby dodávateľom tovarov, služieb, energií, zamestnancom či štátu by sa hotovostnými transakciami extrémne predražili kvôli bezpečnosti či pre náročnú logistiku manipulácie s peniazmi. Práve na to štát cieli, keď každý prevod cez účet zdaní sadzbou 0,4 percenta.
Ak teda firma pošle 10-tisícovú platbu dodávateľovi, banka jej stiahne z účtu 40 eur ako daň z tejto transakcie a odvedie ju štátu. To je zároveň aj maximum, ktoré sa môže z prevodu platiť – ak by teda platba bola 50-tisíc eur alebo aj päť miliónov, daň z nej bude stále iba 40 eur.
V prípade hotovostného výberu z účtu je daň oproti pohybu na účte dokonca dvojnásobná: 0,8 percenta, pri 10-tisícovom výbere až 80 eur. Naopak, pri platbe firemnou kartou sa žiadna daň neplatí. Štát teda prakticky tlačí firmy do toho, aby čo najviac využívali účet a platobné karty. Je to logické, pretože tým minimalizuje daňové úniky pri zatajovaní tržieb.
Živnostenská úľava
V prípade živnostníkov ponúka zákon ešte jednu významnú úľavu – možnosť previesť si akúkoľvek sumu z podnikateľského na osobný účet bez zdanenia. Osobný účet však musí byť v rovnakej banke a vedený na rovnaké meno. Ak by však podnikateľ potom platil nejaké podnikateľské výdavky z osobného účtu, mal by podať sám daňové priznanie a zaplatiť z nich transakčnú daň.
Transakčná daň sa podľa Finančnej správy vzťahuje na fyzické osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona, teda živnostníkov, a tiež na slobodné povolania, teda podnikateľov vykonávajúcich svoju činnosť na základe iného ako živnostenského zákona. Napríklad na advokátov, daňových poradcov, súkromných lekárov, architektov alebo súkromne hospodáriacich roľníkov.
Daň sa, naopak, nevzťahuje na osoby podnikajúce podľa autorského zákona ani na ľudí prenajímajúcich nehnuteľnosti, ktoré vlastnia ako fyzické osoby. Transakčnú daň neplatia ani občianske združenia a neziskovky, ktoré vykonávajú dobročinné aktivity. V prípade ich pochybností, či pod takúto výnimku patria, rozhodne banka. Od dane je oslobodená aj samospráva, školy a nemocnice, Slovenská akadémia vied a ďalšie inštitúcie.
Erupcia byrokracie
Zavedenie novej dane sa vždy spája s nevôľou obyvateľov. V tomto prípade jej záťaž nedopadne až tak výrazne na najmenších podnikateľov. Veď platba odvodov a daní je od dane oslobodená a zvyšok peňazí si živnostník aj tak pošle na osobný účet. Keďže ich ďalší tok je ťažko vystopovateľný, štát to pre pár centov zrejme ani nebude robiť. A dúfať, že niekto bude dodatočne priznávať zaplatenie účtu za mobil alebo tankovanie z osobného účtu, je naozaj ilúziou.
Najhorší účinok transakčnej dane majú teda drobní podnikatelia už za sebou. Bolo ním vystávanie v dlhých radoch v bankách a na okresných úradoch. Svoje tu zohrala slabá komunikácia Finančnej správy aj zbytočná byrokracia a pomalé tempo najmä veľkých bánk. Aby totiž živnostníkom mohli založiť podnikateľský účet, zo začiatku od nich žiadali originál živnostenského listu.
Živnostenský list však v praxi nikto fyzicky nepoužíva, nanajvýš ho má založený niekde v šanóne spred dvadsiatich rokov. Banky si však mohli pokojne vystačiť s výpisom z internetového živnostenského registra, ktorý si v prípade pochybností mohli samy overiť. Preniesli by tak ťažobu byrokracie z klienta na seba, ako to roky žiadajú od štátu. Napokon, pod tlakom preplnených pobočiek a hnevu klientov nakoniec aj tak prestali požadovať papierové potvrdenia. Mohli to však urobiť hneď a ušetriť zákazníkom hodiny čakania a zvýšeného cholesterolu.
Škodovať na tom nebudú. Popritom totiž využili novú daň na reklamu, keď zákazníkom ponúkli bezplatné podnikateľské účty a dokonca aj zaplatenie transakčnej dane za nich. Pribudne im však povinnosť vydávania nových platobných kariet k podnikateľským účtom, ktoré zvyčajne nie sú zadarmo. Zvýši sa aj objem platieb kartou. Z každej takej platby banka inkasuje províziu.
Aj zahraniční podnikatelia budú musieť na Slovensku platiť transakčnú daň.
FOTO: Pexels
Kto získa a kto stratí
Budú teda takí, čo na transakčnej dani zarobia – štát a banky či kartové spoločnosti. Tými, ktorí toto všetko zaplatia, nebudú živnostníci. Budú to najmä malé firmy s desiatkami až stovkami malých transakcií mesačne, pričom z každej im banka strhne malú sumu. Mesačne sa to môže nazbierať v nákladoch zvýšených o desiatky až stovky eur.
Veľké firmy takú sumu ľahko zvládnu, pri menších to také ľahké nebude. Obe skupiny si však takéto náklady musia niekde započítať. Logicky ich zahrnú do cien, ktoré na konci celého reťazca zaplatia zákazníci. Každý rožok, každé pivo, každý liter benzínu, každý megabajt dát už bude obsahovať dane, ktoré zaplatil každý článok reťazca, kým sa výrobok dostal od dodávateľa surovín cez výrobu, dopravu a obchod až do košíka a na stôl spotrebiteľa.
Čo to pre nás znamená? Že nová daň opäť o niečo zvýši ceny a infláciu, ktorá je už teraz na Slovensku vyššia ako v iných krajinách Európskej únie. Že daň sa platí aj z úhrady miezd, takže sa zasa o niečo zvýšia náklady na zamestnávanie. Že väčšina podnikateľov to prežije, ale mnohých to znechutí.
Posledná kvapka
Pre niektorých to môže byť poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti, ktorá spôsobí, že skončia s podnikaním, presunú firmu do zahraničia a nadobro odídu zo Slovenska. S istotou tak napríklad urobia tzv. fintechy, teda slovenské firmy, ktoré spracovávajú online platby po celom svete a tieto peniaze cez ich účty iba prechádzajú. Ich provízie sú totiž oveľa nižšie ako daň vo výške 0,4 %, jej zaplatením by teda vytvárali stratu.
Takéto firmy majú veľký výber možností, kam sa posunúť a kde sa usadiť. V mnohých krajinách ich vítajú s otvorenou náručou, veď ide o digitálny priemysel budúcnosti s minimálnymi emisiami a vysokými ziskami. Okrem Slovenska daň z finančných transakcií uplatňuje v Európe už iba Maďarsko.
Tvorcovia hodnôt v zabudnutí
Mnohí podnikatelia sú presvedčení, že Slovensko si podnikanie neváži a firmy nepokladá za tvorcov hodnôt, ale iba za dojnú kravu. Nová daň z finančných transakcií je toho dôkazom. Okrem finančného zaťaženia firiem a likvidácie niektorých odvetví sa jej podarilo spôsobiť aj veľa demotivácie a chaosu.
Najmä medzi drobnými remeselníkmi a malými podnikateľmi, ľuďmi, ktorí sa roky živia pracovitými rukami a šikovnou hlavou, pričom od štátu nič nechcú, len aby im dal pokoj a nechal ich pracovať. To je najväčšia morálna škoda tohto neštandardného kroku. Takto sa to naozaj nerobí.
