Učí mamy z vylúčených komunít, ako sa starať o deti. Prinesie hračky, knihy a spolu objavujú svet. Aj taká je práca Omamy. O nej, ale aj o tom, či sú deti z najchudobnejších lokalít pripravené na škôlku, hovorí výkonný riaditeľ organizácie Cesta von Pavel Hrica.
Tisícky rómskych detí žijú v generačnej chudobe a majú už od narodenia nevýhodnejšiu štartovaciu čiaru do života. Katastrofálne životné podmienky, nedostatok oblečenia aj jedla vytvárajú chronický stres a negatívne ovplyvňujú ich vývin. Pritom rané detstvo má zásadný vplyv na celý ďalší život človeka.
Rodičia týchto detí ani nevedia, ako ich vychovávať a čo v tom-ktorom období života potrebujú. Deti tým trpia, nemajú hygienické ani sociálne návyky a len veľmi ťažko sa začleňujú do škôlky, do školy a do ďalšieho života.
Vzdelaniu generačne chudobní ľudia nepripisujú vysokú hodnotu. Poznajú vo svojom okolí len málo príkladov ľudí, ktorým by sa darilo vďaka vzdelaniu. Riaditeľ organizácie Cesta von Pavel Hrica hovorí, že už pri nástupe do školy zaostávajú deti z vylúčených komunít za svojimi rovesníkmi zhruba o dva roky. Ak má teda dieťa napríklad šesť rokov, je na mentálnej úrovni štvorročného dieťaťa. Veľa detí je na tom ešte horšie. A tento sklz sa časom len zväčšuje.
Preto prišla organizácia Cesta von pred siedmimi rokmi s programom Omama (v maďarčine „stará mama“), ktorý sa venuje rómskym deťom a matkám.
Omama, žena pochádzajúca priamo z chudobnej komunity, ktorá prešla školením, učí mamičky, ako sa starať o dieťa už od narodenia. Raz za týždeň prichádza do rodiny, prinesie hračky, knižky a ukazuje matke, ako sa môže s dieťaťom hrať, rozvíjať ho a pripraviť na škôlku, ktorá je pre rómske deti odrazovým mostíkom na ceste za vzdelaním.
