Slovensko sprísňuje pravidlá pre mimovládky, pričom kopíruje kroky známe z autoritárskych režimov. Pod zámienkou transparentnosti vzniká zákon, ktorý môže paralyzovať občiansku spoločnosť a zadusiť neziskovky v byrokracii.
Pri porovnaní súčasného diania na Slovensku s „12-bodovým programom prechodu od demokracie k autokracii“ zo štúdie amerického politológa Larryho Diamonda sa nedá nevidieť, že Slovensko sa približuje k polovici tejto cesty. Slovenský parlament v stredu prijal zákon o neziskových organizáciách v podobe, ktorá odráža jeden z bodov programu spísaného Diamondom. Ten znie: „Podmaniť si občiansku spoločnosť: mimovládne organizácie, univerzity, think-tanky.“
Cestovná mapa autokratov
Viaceré body tohto programu – podkopanie nezávislosti súdov, získanie kontroly nad verejnoprávnym vysielaním, odmenenie skupiny lojálnych kamarátskych podnikateľov-oligarchov a rozšírenie politickej kontroly nad štátnou byrokraciou a bezpečnosťou – si na Slovensku môžeme buď už odfajknúť, alebo sa priebežne od nástupu súčasnej vlády plnia.
Larry Diamond je americkým politológom a sociológom zo Stanfordovej univerzity, venuje sa ohrozeniam demokratických spoločností a vystúpil aj na konferencii v Bratislave v novembri 2017 s prejavom Ochrana liberálnej demokracie pred posunom k autoritárstvu. O rok neskôr publikoval štúdiu o 12-bodovom programe autokratov, ktorá opisuje, ako sa môžu demokratické krajiny zmeniť na autoritárske.
Zdá sa, že Slovensko – vedome, nevedome alebo podvedome – postupuje podľa tohto programu. Ďalšími bodmi tohto autokratického projektu sú totiž tieto kroky: podkopať nezávislosť médií, obmedziť slobodu internetu, zastrašiť širšiu podnikateľskú komunitu, aby sa podriadila, zmanipulovať volebné pravidlá a získať kontrolu nad volebnou administratívou. Sami si môžete odpovedať, čo sa plní a čo je len vo výhľade.
FOTO: SITA/Úrad vlády SR
Utajovanie a chaos
Novela zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby prešla od marca minulého roka tromi zásadnými zmenami a jednou formálnou. Všetky však mali spoločné, že išlo o poslanecké návrhy, a teda neprešli verejným pripomienkovým konaním. Nemali šancu sa k nemu vyjadriť odborníci ani širšia verejnosť.
Predposlednú verziu novely predložil poslanec Miroslav Čellár z Hlasu-SD dokonca tesne pred rozpravou v druhom čítaní v utorok 15. apríla tohto roku. Mala viac ako 20 strán pozmeňujúcich návrhov a s pôvodným návrhom novely zákona, predloženým ešte vlani, nemala takmer nič spoločné.
Tento legislatívny proces je však ešte bizarnejší. Viac ako 30-stranový pozmeňujúci návrh k pôvodnej novele z marca 2024 predložil na tejto schôdzi tiež poslanec SNS Adam Lučanský, schválila ho aj vláda a výrazne prekopala pôvodný návrh, ktorý bol neskôr zmenený Čellárovým návrhom. A aby to bolo „dokonalé“, počas záverečného tretieho čítania predložil pozmeňujúce návrhy aj poslanec Richard Glück zo Smeru-SD, a tak sa nemožno čudovať poznámke poslanca Branislava Vanča z Progresívneho Slovenska, že „ani divá sviňa netuší, o čom sa tu bude hlasovať“.
Samozrejme, toto sú len formálne chyby legislatívneho procesu, ktoré však výstižne ilustrujú, v akom chaose sa prijímal zákon, ktorý bude ovplyvňovať činnosť a aktivity tisícok neziskoviek a občianskych aktivistov.
Kladivo na mimovládky
Zámer predkladateľov novely zákona, poslancov SNS, možno vyčítať z dôvodovej správy, podľa ktorej cieľom návrhu je „zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch. (...) Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch a pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu a sledovanie toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú“.
Prvý, pôvodný návrh sa sústreďoval na označovanie mimovládok, ktoré dostávajú podporu aj zo zahraničia, ako „organizácií so zahraničnou podporou“. Tento zámer však narazil na právo EÚ, a keďže túto skúsenosť malo už aj Maďarsko, predložil poslanec Lučanský ďalší návrh, kde mimovládky označovali ako lobistov. Ak by to prešlo v takejto podobe, lobistami by mohli byť napríklad ľudia z neziskoviek, ktorí pomáhajú osamelým ženám s deťmi alebo Rómom v osade.
Priam zarážajúce bolo, že ako lobistické mali byť označované mimovládky a nie viaceré ekonomické, podnikateľské, spoločenské či športové združenia, ktoré sa lobingom reálne aj zaoberajú. Nehovoriac o tom, že Lučanského návrh sa vôbec nezaoberal reálnou lobistickou činnosťou politikov a štátnych úradníkov, ako je to v krajinách EÚ.
Toto nevymyslíte, ale v deň, keď NR SR prerokovávala zákon o neziskovkách, teda v stredu (16. apríla), prijala česká poslanecká snemovňa zákon o pravidlách lobingu, ktorý vymedzuje lobovanie a lobistov po parlamentných úpravách tak, aby na centrálnej úrovni zahrnul len osoby s rozhodovacou právomocou.
Proti tripartita aj Európa
Predkladané návrhy k novele zákona o neziskovkách vyvolali tvrdú kritiku, a to nielen na Slovensku.
Občianske združenie Via Iuris predložilo analýzu o protiústavnosti novely zákona a zdokladovalo porušenie viacerých ústavných práv. Podľa tejto analýzy návrh poslanca Lučanského (vypracovaný na Úrade vlády SR) porušuje zákaz diskriminácie, právo na súkromie a ochranu osobných údajov, právo slobodne sa združovať, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, princípy právneho štátu (retroaktivita zákona) a právo na slobodu prejavu a výkon petičného práva (celú štúdiu nájdete na tejto adrese).
Proti podobe zákona a jeho zámerom sa ozvali aj zamestnávateľské zväzy a odbory. Predsedníčka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová kritizovala návrh novely zákona o neziskových organizáciách a spolu s ostatnými zamestnávateľmi sa zhodli na viacerých pripomienkach: „Veríme, že samotný lobing bude vypustený a tie ostatné ustanovenia, napríklad výkaz o transparentnosti, predstavujú len zbytočnú administratívnu záťaž a duplicitu (...). Ten návrh, ako je v súčasnosti prezentovaný a napísaný, v akom je stave, je úplne zbytočný, čiže odporúčame ho úplne stiahnuť,“ zhrnula základné výhrady Uhlerová.
Kritické hlasy zazneli aj z Európskej komisie. Komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty vyzval slovenský parlament, aby návrh zákona, ktorým chce vládna koalícia zaviesť významné obmedzenia pre občiansku spoločnosť a označovať organizácie v treťom sektore za lobistov, neschválil.
Zrejme pod týmto tlakom povolili zo svojich zámerov najmä v strane Hlas-SD a jej poslanec Miroslav Čellár predložil v deň rokovania spomínaný rozsiahly pozmeňujúci návrh, v ktorom sa už pasáž o lobistoch nenachádzala a chýbala v ňom aj časť o možnosti rozpustiť mimovládky pre administratívne pochybenia.
Likvidačný zákon
Zákon v tejto okresanej podobe napokon prešiel, hlasovalo zaň 76 poslancov. Napriek zmenám však naďalej obsahuje viacero kontroverzných bodov, s ktorými neziskovky nesúhlasia a oslovia prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal.
Celý príbeh okolo zákona o mimovládkach výstižne charakterizovala Zuzana Petková, riaditeľka správnej rady Nadácie Zastavme korupciu, ktorá napísala na sociálnej sieti premiérovi Robertovi Ficovi: „Schválili ste zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý poškodí aktívnych občanov. Chceli ste potrestať nás ,politické neziskovky‘, lenže ste nedokázali urobiť zákon, ktorý by sa nevzťahoval aj na ostatné. A tak kvôli snahe umlčať Nadáciu Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko idete ničiť tisícky organizácií, ktoré robia prácu tam, kde štát a vláda zlyháva. Štát ich bude doslova topiť v byrokracii. Neistú budúcnosť majú najmä menšie organizácie, ktoré pomáhajú chorým, chudobným či deťom. Pre ne môže byť zákon až likvidačný.“
